História

KOBUDO je okinawské bojové umenie so zbraňami. V preklade znamená KO (staré, starodávne) BU (bojové) DO (umenie, cesta), spolu teda „starodávne bojové umenie“.

Medzi okinawské zbrane patrí: bo (dlhá palica), Sai (kovový trojzubec), tunkuwa alebo tonfa (rúčka od mlynského kameňa), nunchaku (malý cep), jo (krátka palica), sansetsukon (trojdielna palica), nunti (kopia), kama (kosák), eku (veslo), timbe (štít) a seiryuto (mačeta), kue (záhradná motyka) a ďalšie.

Vývoj KOBUDO bol odpradávna spojený s Karate. Mnohý z majstrov okinawského karate boli tiež experti v zaobchádzaní so zbraňami. Z tohto dôvodu majú i spoločnú históriu.

Prvá historická zmienka o zbraniach KOBUDO je z roku 1243 z jednej vojnové bitky. Od roku 1609 začína japonská okupácia Okinawy klanom Satsuma. Táto nadvláda trvala takmer tri storočia. Domorodým obyvateľom priniesla utrpenie, biedu, ponižovanie zo strany Japoncov, vysoké dane a pod. Satsuma tiež skonfiškoval zbrane, aby sa mu nemohli vzoprieť. Týkala sa to hlavne prostého ľudu a tak museli byť chytrí a vynaliezaví. Zistili, že sa môžu lepšie brániť, keď použijú rôzne poľnohospodárske náradie, s ktorým pracovali každý deň a postupne času ich adaptovali do systému To-de. Vtedajšie tréningy prebiehali len v noci a majstri mali len niekoľko málo žiakov.

Až do polovice 20. storočia bol tréning s okinawskými zbraňami súčasť karate.

Aj keď sú kobudo a karate dve rozdielne bojové umenia, je štúdium kobudo omnoho jednoduchší pre ľudí, ktorí praktikujú tiež karate, pretože postoje, samotné cvičenie, názvoslovie, skúšky, farby opaskov sú skutočne veľmi podobné a v niektorých prípadoch totožné. To isté platí aj pre bojového ducha a účelnosť.

Základom výuky sú:

HOJO UNDO

Hojo Undo sú série jednoduchých techník – sekvencií útokov, alebo blokov, pričom techniky sa vykonávajú systematickým pohybom dopredu a dozadu. Tieto cvičenia sú podobné „kihon tréningu“ v Karate, avšak s tým rozdielom, že sa tu nevykonávajú obraty a to hlavne preto, aby nevznikali eventuálne zranenia pri manipulácií s dlhými zbraňami. Sú vytvorené takmer pre všetky zbrane, hlavne pre tie základné a v tréningu začiatočníkov hrajú podstatnú a významnú úlohu.

KATA / KIHON

Kata (na žiackych stupňoch sa volajú Kihon) sú pevne stanovené zostavy pohybov. Niektoré zbrane sa učia len prostredníctvom Kata, pretože na ne neexistuje žiadne Hojo Undo. Kata v Okinawa Kobudo sú originálne a bez žiadnych neskorších modifikácií.

KATA KUMIWAZA

Kata Kumiwaza je pevne zostavená aplikácia Kata / Kihon, ktorá sa vykonáva v trojici, pričom jeden cvičenec stojí v strede a ďalší dvaja na neho útočia. Pohyby Kata / Kihon sú úplne bez zmien, to znamená, že techniky sa zastavujú na tom istom mieste ako Kata / Kihon, čo pomáha správne pochopiť danú Kata / Kihon.

KATA HIJAIDI

Kata sa vykonáva zrkadlovo (symetricky). Táto metóda rozvíja zručnosť techník ako na ľavú, tak aj na pravú stranu.

KATA BUNKAI

Bunkai sú aplikácie pohybov z Kata, pričom každá technika, alebo sekvencia pohybov sa študuje samostatne vo vzťahu k praktickému použitiu v bojovej situácií.

BUNKAI OYO

Pri cvičení Bunkai Oyo platí ten istý princíp ako pri Bunkai, ale s inými možnými aplikáciami a variáciami techník z Kata / Kihon. Táto forma cvičenia je založená na osobnom výskume každého samostatného cvičenca.

KATA OYO

Tento termín označuje voľnú aplikáciu z Kata s tým, že sa dodržujú hlavné myšlienky Kata, ale je možné zmeniť osy pohybov a ak sú techniky symetrické, nie je nutné vykonávať techniky na obidve strany. Aplikácie však musia byť hodnoverné.

KUMITE

Pri niektorých zbraniach sa používa tréningová metóda podobná Sanbon Kumite z Karate, ale s dvoma krokmi. V tomto cvičení nie je nutné, aby cvičili proti sebe dve rovnaké zbrane, napríklad tréning Bo proti Sai. Špeciálnou formou je KUMIBO – aplikácia Hojo Undo s Bo.